Dejiny múzea

Hospodársky rozmach v druhej polovici 19. storočia otvoril nové cesty k rozvoju vedy a kultúry v Uhorsku. Po založení centrálneho múzea v hlavnom meste na začiatku 19. storočia - Maďarského národného múzea v Budapešti - v druhej polovici storočia sa aj vo vidieckych mestách postupne zakladali regionálne spolky, zbierky a múzeá.

Po prvom neúspešnom pokuse o založenie múzea v Komárne na začiatku 70-tych rokov, bol v roku 1886 založený Historický a archeologický spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna. V prvých rokoch po svojom založení spolok pracoval s veľkým zanietením. Zhromažďoval dokumenty k napísaniu monografie župy, archeologické a historické pamiatky. Zbierka tohto spolku tvorila základ neskoršieho múzea.

Začiatočný elán na začiatku deväťdesiatych rokov upadol. Znovuzrodenie spolku nastalo v roku 1900, keď dostal aj nový názov Muzeálny spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna. Jadrom činnosti spolku bolo zveľaďovanie zbierok, čo umožňovala aj zlepšená finančná situácia a kvalitatívne zlepšenie starostlivosti o zbierky. Namiesto zbierky starožitností Historického a archeologického spolku Muzeálny spolok vytvoril 4 oddelenia (historické, archeologické, prírodopisné a národopisné).

Významným medzníkom v živote múzea bol rok 1911, keď sa spojili tri kultúrno-vzdelávacie organizácie, ktoré v tom čase pôsobili v Komárne - Muzeálny spolok, Vzdelávací spolok a Župná knižnica - so zámerom vytvoriť jednu silnú organizáciu, ktorá by mohla účinnejšie zúčastňovať na šírení kultúry a vzdelávania v Komárne a v celej župe. Názov tejto novej organizácie bol Jókaiho vzdelávací a muzeálny spolok. V zmysle stanov malo muzeálne oddelenie spolku zbierku starožitností, národopisu, výtvarného umenia a prírodopisu.

Trvalým problémom pre spolok, zápasiaci s nedostatkom priestorov, bolo umiestnenie zbierkového fondu, ktorý sa v priebehu rokov neustále rozrastal, takže ho bolo treba viackrát presťahovať. V roku 1913 dostalo múzeum a knižnica trvalé umiestnenie v novej účelovej budove Jókaiho spolku - Kultúrnom paláci. Vypracovaním projektov na jeho výstavbu poveril Jókaiho spolok Dezsőa Hültla, budapeštianskeho univerzitného profesora, hlavného krajinského dozorcu pre výstavbu. Po prvej svetovej vojne sa po zmene štátnych hraníc zmenilo aj postavenie Jókaiho spolku: stal sa národnostným kultúrnym spolkom, k čomu prispôsobil aj svoj nový program, v ktorom sa však muzeálna činnosť dostala do pozadia.

Po druhej svetovej vojne sa začala nová etapa v živote múzea. Múzeum, ktoré sa počas šiestich desaťročí vyvíjalo v spolkovom rámci, prevzala do šátnej správy Československá republika.

V roku 1948 bolo v budove bývalého Jókaiho spolku - v Kultúrnom paláci - založené okresné múzeum, ktoré v roku 1949 dostalo názov Podunajské múzeum. V päťdesiatych rokoch bola obnovená činnosť múzea, ale jej rozvoju bránil jednak nedostatok odborných pracovníkov, na druhej strane nedostatok priestorov, pretože v budove umiestnili viacero inštitúcií. Jednou z najdôležitejších úloh bola evidencia a odborné spracovanie starého fondu, pretože sa nezachoval presný zoznam predmetov.

Ďalšie obdobie rozvoja múzea možno ohraničiť rokmi 1960 - 1967. Bolo to obdobie zmien z hľadiska kategorizácie a zbernej oblasti ako aj organizačnej štruktúry múzea. V roku 1967 sa dostal do správy múzea pravoslávny kostol, v ktorom bola zriadená stála expozícia sakrálneho umenia.

Po roku 1968 nastali v živote múzea veľké zmeny. V tomto roku bolo generálna oprava. V obnovenej budove, ktorá odteraz slúžila len muzeálnym účelom, bola v roku 1970 otvorená nová stála expozícia. Príchodom školených odborníkov do múzea sa do roku 1971 mohla začať popri odbornom spracovaní zbierkového fondu aj systematická vedecko-výskumná činnosť. Výsledky svojej vedecko-výskumnej práce uverejňovali odborní pracovníci v rôznych odborných časopisoch a iných periodikách, ako i vo vlastných publikáciach múzea. Od roku 1979 vydáva múzeum Spravodaj, v ktorom sa uverejňujú štúdie odborných pracovníkov múzea a tiež správy o činnosti tejto inštitúcie.

Múzeum v roku 1975 realizovalo dve nové stále expozície mimo hlavnej budovy múzea. V Komárne bola v budove na Palatínovej ul. č. 32 otvorená „Pamätná výstava Móra Jókaiho” pri príležitosti 150. výročia spisovateľovo narodenia. Druhá expozícia, dokumentujúca ľudovú architektúru a bývanie, sa v tom istom roku sprístupnila v Martovciach.

V roku 1978 bola ukončená generálna oprava priestorov v budove bývalého Zichyho paláca na Klapkovom námestí č. 9 v Komárne. V nasledujúcom roku tu bola otvorená expozícia dejín robotníckeho hnutia na juhozápadnom Slovensku, namiesto ktorej je dnes inštalovaná stála výstava „Komárno 1849 - 1945”.

V roku 1980, pri príležitosti 110. výročia narodenia ďalšieho významného rodáka mesta, Franza Lehára, sa sprístupnila jeho pamätná izba v budove na Palatínovej ul. č. 32.

Okrem stálych expozícií múzeaum každoročne usporadúva neikoľko výtvarných a tematických výstav.

Roku 1991 bol odovzdaný do správy múzea VI. bastión komárňanského pevnostného systému, v ktorom je inštalované lapidárium rímskych kamenosochárských pamiatok.