Hlavná budova múzea

Expozícia Historický vývoj Komárna a okolia od praveku do roku 1849 a národopis regiónu sa člení na tri časti: archeologickú, historickú a etnografickú.

Archeologická časť expozície prezentuje najbohatšie archeologické lokality a najvýznamnejšie nálezy z regiónu. Podunajsko je veľmi bohaté na archeologické pamiatky, čo dokazujú odkryté osady a pohrebiská ľudí z mladšej doby kamennej, doby medenej a bronzovej. Veľká časť vystavených predmetov je významná aj z hľadiska európskeho archeologického bádania a prispieva k dôkladnejšiemu spoznaniu ľudských dejín. Z doby bronzovej (1900 - 800 pred n. l.) pochádzajú medzi inými pohrebiská ľudu severopanónskej inkrustovanej keraniky, odkryté v Iži a Patinciach. Vo viacerých pohrebiských z doby bronzovej sa našli meče, dýky,čakany a bojovnícke sekery, čo je dôkazom bojovného spôsobu života týchto ľudí. Dobu železnú na území regiónu tiež dokladajú viaceré pohrebiská, napr. v katastrí obce Chotín. Tu sa odkrylo aj keltské pohrebisko s bohatým súborom nálezov, z ktorého krásny bronzový náromok, zdobený filigránovou výzdobou je jedným zo skvostov múzea.

Rimania, ktorí si podmanili keltské obyvateľstvo, na začiatku nášho letopočtu rozšírili svoju moc na územia dnešného Zadunajska, vytvoriac tak Panónsku provinciu. Severnou hranicou Panónie sa stal Dunaj (limes), pozdĺž ktorého Rimania vybudovali vojenské tábory a strážne veže. V blízkosti Komárna, na ľavom brehu Dunaja, v katastri dnešnej Iže bol vybudovaný vojenský tábor Leányvár (Celemantia), kde už na začiatku nášho storočia uskutočnil archeologický výskum János Tóth Kurucz. Dnes odkrývajú pozostatky tohto tábora pracovníci Archeologického ústavu v Nitre. Archeologická zbierka nášho múzea z rímskeho obdobia patrí medzi najväčšie na Slovensku. Expozícia oboznamuje návštevníkov s bohatou rímskou kultúrou. Vo vitrínach sú umiestnené majstrovsky zhotovené terry sigilaty, kahance, bronzové kovania debničiek, bronzové spony, drobné kamenné plastiky, atď.

Po páde Rímskej ríše (4. st. n. l.) uzatvára obdobie sťahovania národov príchod avarských a staromaďarských kmeňov do Karpatskej kotliny (v roku 568, resp. 896). Avari sa vo veľkom počte usadili na území dnešného Komárna. V súčastnosti tu poznáme 8 avarských pohrebísk. V expozícií sú prezentované bohaté nálezy z jazdeckých hrobov z neskoroavarského pohrebiska (8. storočia) v Komárne-Lodeniciach. Možno tu vidieť pozlátené, liate bronzové kovania opaskov a konských postrojov, zbrane, hlinené nádoby, ktoré sa dnes radia medzi významné avarské nálezy v Karpatskej kotline. Zvlášť upozorňujeme na krásne kovania opasku s motívom orla a kríža, na kovanie konského postroja s hlavou grifa a faléry s motívom leva. V jednej z vitrín možno vidieť rekonštrukciu avarského kozeného opasku, zdobeného kovaním. Na základe výsledkov doterajšie bádania môžeme predpokladať, že územie Komárna v neskoršej dobe avarského kaganátu osídlila prevážne vojenská zložka tzv. aristokracie, čo zrejme súviselo so strategickým a hospodárskym významom tejto oblasti a s organizáciou dôležitého mocenského centra.

Historická časť expozície pomocou stredovekých pracovných nástrojov, zbraní, mincí a vedút Komárna dokumentuje život sídla Komárňanského komitátu a jeho okolia v stredoveku. V čase tureckej expanzie v 16. storočí sa Komárno dostáva na pomedzie habsburgskej a osmanskej ríše, komárňanská pevnosť je viackrát obliehanátureckým vojskom, čo v expozícii dokladajú turecké zbrane, nádoby a mince. Udalosti protihabsburgských stavovských povstaní dokumentujú kurucké zbrane. Rozvoj obchodu a remesiel v Komárne v 18. storočí, najmä po získaní titulu a práv slobodného kráľovského mesta roku 1745, naznačujú výrobky komarňanských remeselníkov a pamiatky miestneho cechovníctva. Záver historickej expozície tvorí súbor exponátov z revolučných rokov 1848/49, kedy sa Komárno preslávilo tým, že pod velením generála Klapku najdlhšie odolávalo presile obliehajúcej cisárskej armády a vzdalo sa iba za určitých podmienok ako posledná bašta maďarskej buržoáznej revolúcie.

Národopisná časť expozície je zameraná hlavne na charakteristické vodné remeslá, nakoľko v ľudovom živote nášho regiónu mali a majú významú úlohu rieky, nakmä najväčšia z nich - Dunaj. Na Dunaji pracovali početné vodné mlyny, významné bolo rybárstvo a ryžovanie zlata, čo pre mnohé rodiny bolo takmer výlučným zdrojom obživy. Na výstave sú prezentované náradia, potrebné k prevádzaniu týchto remesiel, prípadne ich modely. Vo vitrínach si možno pozrieť rybárske bárky, rybársku chatrč, harpúny, siete a ďalšie rybárske náradia. Dnes už zabudnuté remeslo ryžovažov zlata pripomína ryžovací stôl a ďalšie predmety, potrebné k tejto činnoti. Na mletie obilia slúžili na začiatku nášho storočia vodné mlyny. Zmenšený model jedného druhu mlynov, tzv. lodného mlyna je tiež vystavený v tejto časti expozície. Významnou vrstvou komárňanského obyvateľstva boli furmanskí gazdovia, ktorí sa stali známymi po celej krajine.Ich organizácia, ktorá sa čiastočne vyvinula z vlečenia lodí proti prúdu Dunaja, bola takmer vojenskou organizáciou. V expozícii je vystavená sviatočná uniforma furmanských gazdov, zdobená striebornými gombíkmi a reťazami. V Komárne sa tvorila jedna z najstarších uhorských dielní na výrobu maľovaného nábytku. Výrobky tunajšíck stolárov sa dostali aj za hranice krajiny. Maľovaná truhlica, ktorú možno vidieť na výstave, slúžia na úschovu výbavy. Ľudový výtvarný prejav okolia Komárna dokumentujú toledové výšivky z Chotína a prikrývky z Martoviec, zdobené červenou aplikáciou.

Druhá časť národopisnej expozície predstavuje tradičnú izbu z Martoviec, s typickou pecou, lavicami, maľovanou posteľou a pestrými taniermi na stene. Z ľudového odevu je vystavený bohato zdobený kroj mladej ženy z Martoviec. Na hlave má tylovú šatku, ktorú mohla nosiť výlučne len mladá žena, šatku na ramená zdobí zúbkovanie, charakteristické pre martovský odev.

Obrazáreň múzea prezentuje najstaršie a najvýznamnejšie diela z výtvarného fondu inštitúcie, ktoré pochádzajú z obdobia od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia.

Samostatné celky obrazárne predstavujú diela dvoch významných osobností maliarstva 19. storočia, pochádzajúcich z tohto kraja - Árpáda Fesztyho a Endre Komáromi Kacza.

Na jednej z čelných stien sály obrazárne je veľký obraz (4,5 x 6 m) od Árpáda Fesztyho, zobrazujúci bitku pri Bánhide, namaľovaný v rokoch 1897 - 1898. Bojová scéna predstavuje boj maďarského vojvodcu Árpáda a veľkomoravského kniežaťa Svätopluka. Okrem tejto majstrovky zhotovenej historickej kompozície vlastní múzeum niekoľko žánrových obrazov, portrétov a krajiniek Árpáda Fesztyho. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje jeho obraz Plač nad Jeruzalemom, namaľovaný okolo roku 1898.

Osobnosť Endre Komáromi Kacza bola určujúca pri formovaní kultúrneho života Komárna na začiatku storočia. V zbierke múzea je niekoľko jeho obrazov - portréty, interiéry, krajiny. Okolo roku 1900 vznikol portrét spisovateľa Móra Jókaiho a obraz Žena v čiernom klobúku (portrét umelcovej manželky). Na objednávku Komárňanskej župy namaľoval portrét významnej osobnosti uhorských dejín - Františka Rákócziho II.

Samostatnú skupinu v obrazárni tvoria maľby so sakrálnou tematikou, medzi nimi votívny obraz komárňanského starostu z roku 1705, ktorý je jedným z najstarších diel výtvarnej zbierky. Medzi týmito obrazmi je aj tabuľová maľba Madona s dieťaťom z roku okolo 1730, pravdepodobne dielo neznámeho autora severotalianskej školy, ktoré je jedným zo skvostov múzea.

Mimoriadne cenným príkladom barokovej mestskej maliarskej veduty je olejomaľba (1,5 x 3 m) od Karla Friedla, znázorňujúca veľké zemetrasenie v Komárne roku 1763.

Ďalším hodnotným exponátom je olovená plastika Ukrižovaný s Máriou Magdalénou od viedenského barokového sochára F. X. Seegena, patriaceho do Donnerovho okruhu. Drobná kompozícia komorného charakteru, datovaná rokom 1768, znázorňuje ukrižovaného Krista s kľačiacou Máriou Magdalénou. Svojou vysokou umeleckou kvalitou sa toto dielo radí medzi výrazné pamiatky barokového umenia.

Z portrétov treba vyzdvihnúž obraz Márie Terézie z roku 1750, jedno z pozoruhodných diel domáceho barokového maliarstva, ďalej portrét Jozefa II. v kráľovskom plášti. Obraz Hansa Skallitzkého z roku 1879 znázorňuje kráľovnú Alžbetu. Reprezentatívny portrét, obľúbený v 19. storočí, je zastúpený niekoľkými podobizňami majetnejších občanov.

Nasledujúca skupina obrazov predstavuje už umenie z prelomu 19. a 20. storočia. Objavujú sa tu žánrové obrazy, zobrazenia krajiny i mestských ulíc. Pozornosť si zasluhuje Interiér Jánosa Krizsána z roku 1904, Budapeštianska ulica od Antala Berkesa z roku 1913, ako aj obrazy Károlya Ferenczyho, namaľované v prvých rokoch nášho storočia.